Základné údaje Spiša:
(Stav v roku 1910)
Rozloha
3668 km²
Počet obyvateľov
172 867
Hustota obyvateľstva
47,1 obyv./km²
Centrum
Levoča
Spiš
( po latinsky : Scepusium, po maďarsky : Szepes, po poľsky : Spisz, po nemecky : Zips) je názov historického komitátu, stolice a župy Uhorska a do 31. decembra 1922 aj Česko-Slovenska. Spišská župa sa rozkladala prevažne v severovýchodnej časti dnešného Slovenska. jej malá časť leží v dnešnom Poľsku medzi riekami Dunajec a Bialka a štátnou hranicou so Slovenskom.
Hranice.
Územie Spiša bolo pôvodne osídlené Slovanmi. Spiš bol súčasťou Veľkomoravskej ríše. V 11. storočí bolo územie Spiša z juhu obsadzované Uhorským kráľovstvom a zo severu Poľským kráľovstvom. V tom čase bol Spiš pokrytý prevažne pralesmi a riedko osídlený. Koncom 11. storočia tvorila hranicu Uhorska na Spiši rieka Hornád.
Súčasné krajiny Slovensko, Poľsko
Zloženie obyvateľstva
(Stav v roku 1910)
Národnostné zloženie
Slováci 56,1%
Nemci 22,2%
Maďari 10,8%
Rusíni 7,1%
Náboženské zloženie
Rímskokatolícke 67,9%
Evanjelické a.v. 15,3%
Gréckokatolícke 11,4%
Židovské 4,3%
Centrum.
Centrom Spiša bol Spišský hrad podľa ktorého je región aj pomenovaný (meno župy sa odvodilo od názvu sídelného hradu u väčšiny uhorských žúp). Hrad bol postavený v 12. storočí. Počas tatárskych vpádov v 13. storočí bol útočiskom pre obyvateľov okolitých miest a dedín. Od 16. storočia bola centrom Spiša Levoča (po maďarsky: “Lőcse“).
Rody vládnúcich županov.
V dobe, keď sa funkcia župana Spišskej stolice zastávala dedične, pochádzali župani z týchto rodov:
– Zápoľský, ( po maďarsky Zápolya) (1464-1527)
– Turzo,( po nemecky Thurzo) (1531-1636)
– Csáky (1638-1848)
Významné medzníky Spiša.
Provincia X. spišských kopijníkov
Nemecká kolonizácia
Provincia 24 spišských miest
Spišské mestá v poľskom zálohu
Provincia 16 spišských miest