Príchod rodu Csákyovcov na Spiš
1366
Csákyovci sa objavujú už v 14. storočí. Pochádzajú z obce Piliska v Satmárskej stolici ( dnešné severozápadné Rumunsko). Prví známy člen rodu je Ladislav z Pilisky, spomínaný v roku 1366.
1393
V roku 1393 získali obec Adrian a v Biharskej stolici obec Cheresing ( po maďarsky Korosszeg). Csákyovci vlastnili rozsiahle majetky v Sedmohradsku, na území dnešného Maďarska i Slovenska.
1603
Viacerí členovia rodu zastávali vysoké cirkevné úrady či pôsobili ako významný krajinský hodnostári. Medzi najvýznamnejších členov rodu patril Štefan Csáky (1560 – 1605), často označovaný ako „veľký“. Pôsobil ako hlavný kapitán sedmohradských vojsk. Bol prvým z Csákyovcov, ktorí prišli na Slovensko. V roku 1603 získal Šarišský hrad i s celým panstvom.
1636
V auguste roku 1636 zomrel Michal Turzo, posledný mužsky potomok starej spišskej rodiny. Po vymretí Turzovcov po meči sa o ich dedičstvo uchádzali viacerí. Najoprávnenejšie nároky mala Eva Forgáčová, vnučka Alexia Turzu a Barbory Zrínskej. Jej manželom bol klužský župan Štefan Csáky (1603- 1662). Michal Turzo zanechal závet, v ktorom celý majetok zanechal Eve Forgáčovej a jej mužovi. Závet však podľa uhorských zákonov mohol platiť len s povolením kráľa. A to sa nestalo. Štefan Csáky nečakal na rozhodnutie panovníka a Spišský hrad hneď v roku 1636 obsadil. Kráľovská komora v Bratislave vyslala na Spiš vojsko. Štefan Csáky odmietol hrad vydať. Michal Oroslány dal vojensky obsadiť všetky okolité dediny a tak prerušiť zásobovanie hradu. Koncom decembra 1636 prinútil vtedajšieho kapitána Vadása vydať hrad.
1639
Csáky mal pri dvore mocného prívrženca v podobe palatína Mikuláša Esterháziho. Donačnú listinu od kráľa Ferdinanda III. však získal až v januári 1639. Štefan Csáky sa zaviazal, že v čase nebezpečenstva príjme na hrad nemeckú posádku a že do troch rokov zaplatí 85 000 zlatých.
Dedičné právo sa vzťahovalo po jeho smrti len na mužských členov rodiny.
1651
Priazeň kráľa si neskôr Štefan Csáky upevnil vojenskými zákrokmi proti Rákociho povstaniu ( 1644-1645), ktorý ho za to vymenoval za kapitána Hornej zeme. Na základe získaných zásluh si Csáky v roku 1651 vymohol novú donačnú listinu na Spišský hrad a jeho panstvo, ktorá potvrdila držbu hradných majetkov dedične nielen po meči ale aj po praslici. Štefan Csáky sa tak stáva zakladateľom spišskej vetvy Csákyovcov.
1662
Štefan Csáky mal troch synov. Syn Ladislav ( 1640-1708) sa odsťahoval na otcovské majetky v Sedmohradsku. Synovia František (1630-1670) a Štefan (1635-1699) zostali na Spišskom hrade. Keď v roku 1662 Štefan Csáky zomrel, županskú hodnosť po ňom zdedil jeho najstarší syn František.
1670
Obaja bratia, Štefan i František, sa horlivo zúčastňovali na politickom boji. František sa zaplietol do Vešelényho sprisahania. To však bolo prezradené a jeho vodcovia v roku 1671 popravení. František Csáky však už v roku 1670 náhle zomrel v Košiciach a tak nemohol byť potrestaný. Jeho manželka Alžbeta Coborová a syn František však stratili celé dedičstvo.
1688
Po bratovej smrti do župného úradu nastúpil Štefan Csáky. Bratové skonfiškované majetky získal až v roku 1688. V tom čase už pomýšľal na odchod zo Spišského hradu. Avšak Tökoliho povstanie mu znemožnilo aj s rodinou natrvalo opustiť hrad. Po jeho potlačení bo Štefan Csáky povýšený cisárom na generála a bol vymenovaný za ríšského sudcu.
1699
Csákyovci v priebehu polstoročia sústredili vo svojich rukách všetky pôvodné spišské turzovské i drugetovské majetky. Štefan Csáky mal mnohopočetnú rodinu. Bol trikrát ženatý, mal až 26 detí. Po jeho smrti v roku 1699 sa obrovský majetok rozpadol.
V roku 1702 došlo k deľbe majetku, ktorá položila základy niekoľkých vetiev rodiny:
- iliašovská ( Tomáš) nemala dlhé trvanie, začiatkom 19. storočia splynula s kluknavskou vetvou,
- kluknavská ( Imrich III.) sídlo vetvy sa v 19. storočí prenieslo do Smižian a koncom 19. storočia do Spišského Hrhova,
- hodkovská ( Juraj III.),
- bijacovská ( Michal IX.),
- košicko-trenčianská ( Mikuláš VII., Žigmund V., Štefan XII.) z nej sa v 19. storočí oddelila samostatná prakovská vetva.
Rodinnými zväzkami boli Csákyovci spojení s najvýznamnejšími rodinami bývalého Uhorska. Medzi ich manželkami či manželmi nachádzame príslušníkov rodín Perény, Baťány, Erdody, Draškovič, Esterházi, Ziči, Károli, Klobušický, Pálfi, Révai, Sirmai a i.