Sociálna rehabilitácia je v súlade s ustanovením § 21 odsek 1 zákona o sociálnych službách „odborná činnosť na podporu samostatnosti, nezávislosti, sebestačnosti fyzickej osoby rozvojom a nácvikom zručností alebo aktivizovaním schopností a posilňovaním návykov pri sebaobsluhe, pri úkonoch starostlivosti o domácnosť a pri základných sociálnych aktivitách s maximálnym využitím prirodzených zdrojov v rodine a komunite“.
Cieľom sociálnej rehabilitácie je zabezpečiť dostatočnú kvalitu života prijímateľa sociálnej služby a:
- rozvoj samostatnosti, nezávislosti, sebestačnosti, návykov pri úkonoch sebaobsluhy – obliekanie, vyzliekanie, osobná hygiena, umývanie zubov, ustielanie postele, jedenie, používanie kompenzačných pomôcok a pod.,
- rozvoj základných sociálnych zručností – nadviazať rozhovor, vyjadriť svoj názor, vedieť počúvať iných, vedieť požiadať o pomoc, vedieť využívať informácie, vedieť sa rozhodovať, naučiť sa poznávať hodnotu peňazí, naučiť sa nakupovať, cestovať, a pod.,
- rozvoj komunikačných zručností – naučiť prijímateľa hovoriť k veci, obsahovo zrozumiteľne, pragmaticky, vytvoriť primeraný očný kontakt, ovládnuť nevhodné prejavy verbálnej i neverbálnej komunikácie,
- rozvoj kognitívnych schopností – pamäť, vnímanie, učenie, pozornosť a pod.
Sociálna rehabilitácia je dôležitým nástrojom pomoci a podpory prijímateľa sociálnej služby, aby mohol žiť zmysluplný a čo najsamostatnejší život a dosiahol maximálny stupeň funkčnosti v aktivitách denného života.